Všetko dobré do nového roka alebo roku?
Stáva sa ti, že v rýchlosti nevieš, či si zaviazať sveter okolo pása alebo pásu. Či si máš hodiť dáždnik do ruksaka alebo do ruksaku. Alebo ako zachovať chladnú hlavu, keď sa nezmestíš do mestského autobusa/autobusu?
Oba tvary sú správne
Všetky tieto slová sú DVOJTVARY. Môžeme ich použiť aj s príponou -u aj s príponou -a. Aj v vševediacom slovníku slovenského jazyka na portáli JULS sa uvádzajú oba tvary.
Takže ak nevieš, nič to. Vždy sa trafíš.
Ďalšie dvojtvary:
bok – do boka/boku
kaktus – z kaktusa/kaktusu
Alžír – do Alžíra/Alžíru
tlakomer - z tlakomera/tlakomeru
teplomer – podľa teplomera/teplomeru
uhlomer – na základe uhlomera/uhlomeru
výškomer – z výškomera/výškomeru
Prevažuje prípona -u
V hovorovej reči majú ľudia pri slovách, kde sú možné oba tvary, tendenciu používať príponu -u.
Pri slove rok sa prípona v genitíve odlišuje v závislosti od zaužívaných výrazov:
z roka na rok, do roka, vyše roka, pol roka a naopak z roku 2020, toho roku
Označenia dní utorok, štvrtok a piatok boli kedysi dvojtvary a dnes sa uvádzajú v KSSJ* výlučne s príponou -a.
od pondelka do piatka, z utorka na stredu, čakám už od štvrtka
*Krátky slovník slovenského jazyka
Slovo región je dvojtvar, ale v novších príručkách sa uvádza už iba prípona -u.
obyvatelia podľa regiónu
Ako skloňujeme podľa vzoru dub
Trocha slovenčiny:
Neživotné podstatné mená, ktoré sa končia na tvrdú spoluhlásku (d, t, n, l, k, g, ch, h, p, b, m, f, v, s, z, r) sa skloňujú podľa vzoru dub.
ALE POZOR:
Napriek tomu, že dub má v genitíve pádovú príponu -a, niektoré slová podľa tohto vzoru majú v genitíve príponu -u.
Kedy hovoríme na konci -a a kedy -u?
Väčšina z nás používa tieto tvary prirodzene a nepremýšľa nad vzormi, ale aj v tomto prípade existujú isté vzorce:
Kedy píšem na konci -a
1. slová, ktoré sú odvodené rovnakými príponami ako životné podstatné mená a zdrobnené slová (-ík, -ák/-iak, -ok, -štek, -ček, -žtek)
rýchlik (rýchlika), denník (denníka), večerník (večerníka), slovník (slovníka), zemiak (zemiaka), rožok (rožka), lejak (lejaka), dnešok (dneška)
2. zvieracie mená na označenie neživých vecí
koníček (koníčka), kohútik (kohútika)
3. konkrétne podstatné mená, ktoré označujú predmety
kút (kúta), uzol (uzla), prst (prsta), dvor (dvora), salón (salón)
Kedy píšem na konci -u
1. abstraktné podstatné mená
vrh (vrhu), let (letu), pozdrav (pozdravu), dotyk (dotyku), únik (únik)
2. zložené podstatné mená, ktorých druhá časť je odvodená od slovesa
ďalekohľad (ďalekohľadu, od slovesa hľadieť), vodovod (vodovodu, od slovesa vodiť), vodopád (vodopádu, od slovesa padať)
3. látky a hromadné podstatné mená
vosk (vosku), cukor (cukru), med (medu), šalát (šalátu), hmyz (hmyzu), štrk (štrku)
4. zachované cudzie slová
festival (festivalu), interval (intervalu), parlament (parlamentu), text (textu)
5. slová zakončené na -m
dom (domu), strom (stromu), hrom (hromu)
Stačí, keď si zapamätáš toto!
– na -u sa v genitíve končia najmä cudzie a abstraktné slová
– na -a sa v genitíve končia najmä zdrobneniny, slová s príponami -ár, -er, -ér, -or, -átor a konkrétne slová
Čo z toho vyplýva?
Pravidiel jak maku, ale nič nie je jednoznačne vymedzené. Spoľahni sa na inštinkt. S najväčšou pravdepodobnosťou to dáš dobre.
To najhoršie, čo môžeš urobiť, je zameniť koncovky tam, kde je to viacmenej jednoznačné (aj s takými prípadmi sa každodenne stretávam):
fúka od oceánu - fúka od oceána
krváca mi z prstu - krváca mi z prsta
je zo severa - je zo severu
idem z domčeku - idem z domčeka
zbaviť sa klobúku - zbaviť sa klobúka
pijem z poháru – pijem z pohára
od obedu mám čas - od obeda mám čas
Ak stále váhaš, pozri do slovníka. Nemusíš si predsa všetko pamätať.
